Kategórie
Zo života trojmamy

Ako sme zistili, že čakáme trojičky

„Gratulujeme mamička, čakáte bábätko!“ …presne túto vetu som ja nepočula. Namiesto toho sa na mňa moja doktorka pozerá a polohlasom zašveholí „Ježišikriste“.

Pamätám si to, akoby to bolo včera. Absolútne som nerozumela, čo sa deje. Ona polohlasom pokračuje – „Sú tam tri.“ …nechápala som. Pozerám na ňu a pýtam sa – Čo tri??? …“Tri gestačné vaky“ – odpovedá mi. Veľmi som sa chcela tešiť. Môj mozog mi hovoril „hurá, budeš mama, tak dlho si po tom túžila!“ ….ale tiež hovoril „ty kokos tri?! fakt?! veď to nedáš, nie je to v tvojich silách, sa na seba pozri máš ledva meter 60 a 50 kíl!“ …rozplakala som sa. Asi najviac vo svojom živote. S lícami čiernymi od špirály som pozrela na doktorku so žiadosťou, aby zavolala dnu môjho priateľa a túto novinu mu oznámila sama. Prišiel bledý a vystrašený a ona mu hneď z príchodu podsúva fotku z ultrazvuku so slovami „sú tam tri“. Hodil na mňa pohľad s otázkou „Plačeš od šťastia? ..viac detí sme chceli, no tak ich budeme mať naraz, a čo.“

Zlatý bol, snažil sa zachrániť situáciu. Nič to však nemenilo na tom, že mne stuhla v žilách krv. Naozaj a úplne vážne. Fakt stuhla. Nebolo možné vziať mi krv na prvotné vyšetrenia, hoc som bola v ambulancii asi hodinu. Sestrička bola zlatá, masírovala mi ruky, zohrievala ich pod teplou vodou, ponúkala mi vodu na pitie….naozaj sa snažila, ale nič. Jednoducho netiekla. A chaos v hlave sa zväčšoval. Jeho výsledkom boli výkriky do tmy ako „potrebujeme nové auto“ ….alebo „môj vysnívaný stokkáč nevyrábajú ani pre dve deti, nie ešte pre tri!“ Obdobné „výkriky“ zaznievali v našej domácnosti ešte asi dva týždne. Presne toľko nám trvalo uvedomiť si, že o pár mesiacov budeme asi naozaj piati. O niečo dlhšie sme sa však vyrovnávali so skutočnosťou, že nás čaká síce krásne, ale veľmi rizikové obdobie plné nepriaznivých lekárskych prognóz.