Kategórie
Zo života učiteľky

Olá, olá, škôlka od septembra volá

Leto je obdobím, kedy sa mnohé rodiny, rovnako ako my, pripravujú na veľkú životnú zmenu. Škôlku. Nástup do škôlky nesie so sebou emočný nápor na psychiku tak matky, ako aj dieťaťa. Predsalen, doteraz sme trávili všetok čas spolu. Od septembra to bude inak. Poďme si povedať, ako toho malého človeka, ktorý nám lúsknutím prsta pred očami vyrástol v rozumnú bytosť s vlastnými názormi, pripraviť.

Vlastne….najskôr si povedzme, ako deti na škôlku nepripravovať. Vnímaním svojho okolia som si dovolila rozdeliť rodičov pripravujúcich svoje deti na príchod do škôlky, do troch skupín.

Prvou sú rodičia flegmatici – títo rodičia žijú v presvedčení, že učiteľky sú v škôlke na to, aby ich deti učili. Aby ich učili všetko. Samostatne jesť, piť, obliekať sa, používať toaletu, základy slušného správania, etikety, atď. Spoznáme ich podľa častých fráz typu – „netrápim ho obliekaním/jedením/pýtaním sa na toaletu, veď v škôlke ho naučia“. Toto je omyl ako mraky, ľudia! Učiteľky v škôlke ťahajú múry na základoch, ktoré rodičia doma deťom položia. Vy sa teda doma snažte nenásilne, milo a prirodzene deti učiť samostatnosti a my na to v škôlke rady nadviažeme a tým vašu snahu podporíme. Základ úspechu je totiž v aktívnej kooperácii medzi rodičom a učiteľom. V kolektíve 25 detí nemá učiteľka šancu od základov učiť vaše deti to, s čím ste ich mali oboznámiť vy doma.

Druhú skupinu tvoria rodičia vyhrážavého typu. Sú to rodičia autoritatívni, ktorí sa často nechávajú počuť vetami ako „Veď počkaj, v škôlke ťa naučia!“ . Takéto vyhrážanie škôlkou má za následok strach. Je to strach z nepoznaného. Z učiteľky, zo škôlky. Dieťa si učiteľku vykreslí ako človeka, ktorého sa musí báť, pretože ho bude karhať, hrešiť a vôbec mu nepomôže. Pretože to takto denno-denne počúva doma. Nerobte z nás Voldemortov, milí rodičia. Veď my sa na vaše deti tešíme. S radosťou si ich vezmeme pod ochranné krídla v čase, keď ich nemôžete mať rozprestreté vy a mile rady vášmu bývalému  bábätku pomôžeme s čímkoľvek, ak to bude potrebné. A bolo by fajn, keby o tejto skutočnosti vaše dietky pred nástupom do škôlky vedeli. Zastrašovaním sťažíte nástup svojmu dieťaťu (nepochopí, prečo ho zrazu idete odložiť k tej hroznej pani, o ktorej ste tak dlho doma rozprávali, bude sa brániť a držať vašej sukne zubami nechtami a aj po vašom odchode vyplače vedrá sĺz) a takisto nám bude oveľa dlhšie trvať, kým ho presvedčíme, že sme super, je s nami sranda a nemusí sa nas báť)

Tretia skupina nesie názov Premotivovaní rodičia. Záleži im na tom, čo si prepánajána o nich v škôlke pomyslia, ak ich dieťa nebude poznať 15 básničiek ku každému ročnému obdobiu, 7 pesničiek, abecedu, občas mu cvrkne do gatiek a sem tam sa obleje polievkou. Chcú nám v škôlke odovzdať tip-top dieťa pripravené takmer na maturitnú skúšku a čím je september bližšie, tým aktívnejšie dieťa doma drilujú. A nie veru, ani toto nie je ten šťastný spôsob prípravy na škôlku. …

Ale ako to potom teda je? Doteraz som ofrflala, čo som mohla a nič osožné som vám nepriniesla. Tak teraz pozorne čítajte. V prvom rade nechajte dieťa byť dieťaťom. Stále je to dieťa, aj keď ide do škôlky. Škôlkou ho pozitívne motivujte. Vezmite ho na Deň otvorených dverí, aby sa oboznámilo s prostredím (áno, viem, korona. Píšem to sem ale s nádejou, že tento článok sa zobrazí sem tam aj o pár rokov, keď už bude korona len škaredou spomienkou), choďte sa ku škôlke prejsť, ukážte mu dvor, preliezky, pieskoviská, ktoré ho tam budú čakať.  Čítajte si knižky, ktoré vám s prípravou pomôžu – nám veľmi pomohla kniha Miško a Brumko idú do škôlky, alebo Terka ide do škôlky, alebo jej chlapčenská verzia Kubko ide do škôlky (všetky máme z www.babyknihy.sk) Tieto knižky verne zobrazujú režim dňa, ktorý deti v škôlke čaká, aktivity, do ktorých sa deti zapoja. Celkovo si prostredníctvom nich zvizualizujú a zkonkretizujú to, čo ich tam čaká. Doma ratolesti nenásilne motivujte k sebaobslužným činnostiam. Stačia maličkosti, ako napríklad nová lyžička alebo tanierik a dieťa má zrazu chuť sa najesť samé. Nekarhajte ho za rozliatu polievku, alebo zašpinené oblečenie, s tým sa počíta. Podporte v ňom snahu byť samostatným. To isté platí aj o obliekaní. Pre začiatok sa skúste dohodnúť – ja ti oblečiem ponožky a ty si obleč tepláky. Alebo ja ti pomôžem navliecť ruku do jedného rukáva a ty sám skús do druhého. Deti prichádzajúce do škôlky by mali zvládať základy sebaobslužných činností. Nemusí to byť dokonalé, my im pomôžeme. Ale musia mať snahu aspoň z časti zvládnuť tieto veci samé. A to je úloha pre vás, milí rodičia. Najlepšie si poznáte svoje dieťa, najlepšie viete, čím ho dostatočne zmotivujete.

www.babyknihy.sk

Na záver si zhrňme, čo by malo dieťa nastupujúce do škôlky zvládnuť:

  • Prejaviť snahu samostatne sa najesť
  • Prejaviť snahu samostatne sa obliecť
  • Ovládať vylučovanie (plienky nie sú prípustné. Ani na denné spanie nie, pokiaľ dieťa spí v škôlke)
  • Byť citovo samostané – zvládnuť pobyt v škôlke bez rodiča. Aj tento bod je jeden z dôvodov, prečo sa deti do škôlky prijímajú najskôr na trojmesačný adaptačný proces. Tri mesiace sú dostatočne dlhý čas na to aby sme (my aj vy) zistili, či je dieťa na pobyt v škôlke pripravené, alebo ešte potrebuje čas.

Tak milí rodičia, v septembri si držme palce aj slzy na uzde a zážitkom zo škôlky zdar!

Kategórie
Zo života učiteľky

Ako pomôcť deťom rozvíjať reč

Detská reč je téma, na ktorú sa ma pýtate celkom často. Zaujíma vás najmä KEDY to už príde, kedy sa prvých slov dočkáte, ale aj ako deťom napomôcť.

Na otázku kedy začnú deti rozprávať, celkom presne odpovedať neviem. Začnú vtedy, keď sa im bude chcieť. Keď budú na reč pripravené. A možno začnú až vtedy, keď prídu do škôlky a tam zistia, že sa s nimi kamaráti nechcú hrať. Pretože im nerozumejú. Zistia, že v škôlke to nie je ako doma, kde maminke stačí iba pohľad na svoje dieťa a hneď vie, čo potrebuje. Samo príde na to, že keď sa chce do kolektívu začleniť, prehovoriť jednoducho musí. A vy sa ani nenazdáte a bude vás z vašej ratolesti bolieť hlava, keď vám bude každý deň húževnato tlmočiť svoje zážitky. Preto sa milé mamy nestresujte. To, že dieťa vašej kamarátky rozpráva vety a to vaše vylúdi len citoslovcia, je v poriadku. Každé dieťa je iné a každé ma svoj čas. Podstatné je, že vám rozumie. Že keď ho požiadate „Prinesieš mi prosím knižku?“ tak vám ju prinesie…

To, že každé dieťa je individualita a má svoj čas, je jedna vec. Tá druhá je fakt, že mu s tým môžte pomôcť. Spíšem vám, ako.

1. Dbajte na svoj spôsob komunikácie s dieťaťom

Pri rozhovore so svojím drobcom sa znížte na jeho úroveň. Normálne, fyzicky :-). Kľaknite si, alebo si sadnite na zem, aby vaše oči boli v úrovni očí vášho dieťaťa. Okrem toho, že dieťa vidí, akým spôsobom artikulujete, nadobúda tiež pocit, že ste mu rovnocenným partnerom. Rozprávajte sa s ním primerane jeho komunikačným zručnostiam. To znamená, že ak vaše dieťa ešte takmer vôbec nerozpráva, prihovárajte sa mu jedným – dvoma slovami. Ak už jedno dve slová povie, prihovárajte sa mu jednoduchými vetami, atď. Svoju reč tvorte tak, aby ste boli vždy o jeden krôčik pred svojím dieťaťom. Vtedy si od vás najviac vezme. Klaďte otvorené otázky. To sú tie, na ktoré sa neodpovedá iba robotickým áno/nie. Pri otvorenej otázke je dieťa nútené zamyslieť sa nad odpoveďou, ktorú zvolí. Napríklad otázku „Prosíš si chlebík?“ preformulujte na „Čo by si rád jedol? (pokojne sa spýtajte aj „čo by si rád papal„, v škôlke mu pani učiteľka vysvetlí, že bábätká papajú a veľkáči jedia :-)), alebo otázku „Vyspal si sa dobre? zmeňte na „Ako si sa vyspal“ (no aj tu si moje deti od bábätkovských ukazovacích čias zafixovali teraz už hovorenú odpoveď „Le tank“ čo znamená „len tak“). Myslite dopredu a snažte sa v rozhovore vynechať ťuťu ňuňu maznavé slová. Ak si ich dieťa neosvojí, nebudete mu musieť neskôr naprávať výslovnosť. Máte tak o robotu menej.

2. Komentujte

Komentujte všetko, čo okolo seba vidíte. Na prechádzke, na dvore, doma. Aha, vlak! Toto je strom. Pozri, mesiac….Ukazujte prstom a pomenuvávajte reálie okolo seba. Keď vaše dieťa už zopár slov povie, priraďujte k veciam aj farby. Aha, červený vlak! Pozri, zelený strom. Robte tak stále. Áno, aj ja som sa cítila divne, keď som deťom denno denne ukazovala modrý autobus. Potom som sa skúsila spýtať „Aha, autobus! akej je farby?“ Keď Paulínka odpovedala, že je modrý, ja som hrdosťou dorástla minimálne do výšky modelky Victorias Secret. Nemusíte priraďovať iba farby. Pokone priraďujte napríklad aj vlastnosti -studený sneh, tvrdé drevo, sypký piesok…

3. Čítajte

Knihy. Najefektívnejší spôsob rozvoja slovnej zásoby. Nie, ani tablet s edukačným programom ich nenahradí. Ani Smajlíkovia z STV 2. Fakt nie. Knihy vzbudzujú v deťoch prirodzený záujem a zvedavosť dozvedieť sa niečo nové. Kniha je k dispozícii vždy, dieťa si ju môže kedykoľvek samo vziať a čítať si obrázky. Podporuje rozvoj detskej fantázie, ktorá kráča ruka v ruke s detskou rečou. Na začiatku sú fajn obrázkové knižky. Moje deti fičali od začiatku na Minipédiách od vydavateľstva Svojtka&Co. Máme ich fakt veľa. Niektoré už pripomínajú skôr šalát, niektoré som im kúpila druhýkrát, pretože boli natoľko zničené, ale natoľko pekné, že som chcela, aby sme ich mali v čitateľnej forme. Minipédie obsahujú interaktívne časti – pohyblivé obrázky, ktoré deti okamžite zaujmú. Možno sa pýtate, ako je možné, že som dovolila deťom zničiť knihy, keď píšem o šaláte. Nuž, stane sa. Objavili existenciu nálepiek. Keďže boli ešte malé, nevedeli rozoznať, čo nálepka je a čo už nie. A Svojtka má také krásne obrázky – niektoré interaktívne, že to baby jednoducho nabádalo k tomu, aby skúsili, či sa obrázok náhodou nedá odlepiť. Žiaľ, odlepiť sa podarilo. Nalepiť už nie. Kažopádne, učel svätí prostriedky. Nechala som ich, nech si knihy vyťahujú vždy, keď sa im zažiada, často si ich samé čítali, hatlaninou sebevlastnou. Ale v prvom rade si knižky čítame spolu. Každý deň, niekoľkokrát.

Minipédie v akcii

4. Doprajte deťom čas

Deti potrebujú čas. Ten váš. Potrebujú ho na všetko. Ak sa so svojím dieťaťom rozprávate, dajte mu dostatok času odpovedať vám. Ak dlhšie rozmýšľa, nevkladajte mu do úst svoje odpovede. Nabádajte ho k odpovedi opisom, popisom vlastností, ale neodpovedajte zaňho. Považujte ho za rovnocenného komunikačného partnera.

Dodržaním vyššie spomenutých štyroch bodov vytvoríte svojim deťom podnetné prostredie, v ktorom budú mať vhodné podmienky pre rozvoj reči. Nezabúdajme však, že každé dieťa je individualita. Rozhovorí sa vtedy, keď sa ono samo na to bude cítiť, keď samo bude chcieť. Nie vtedy, keď si to my rodičia budeme želať.

TIP: Prehľadnú stránku s množstvom zaujímavých kníh majú www.babyknihy.sk. Nájdete u nich aj spomínané Minipédie od Svojtka&Co. Knihy aj hračky majú prehľadne rozdelené do množstva kategórií, napríklad aj podľa veku, takže sa viete veľmi rýchlo zorientovať a vybrať produkt vhodný pre vek vášho dieťaťa.