Kategórie
Zo života učiteľky

Ako pomôcť deťom rozvíjať reč

Detská reč je téma, na ktorú sa ma pýtate celkom často. Zaujíma vás najmä KEDY to už príde, kedy sa prvých slov dočkáte, ale aj ako deťom napomôcť.

Na otázku kedy začnú deti rozprávať, celkom presne odpovedať neviem. Začnú vtedy, keď sa im bude chcieť. Keď budú na reč pripravené. A možno začnú až vtedy, keď prídu do škôlky a tam zistia, že sa s nimi kamaráti nechcú hrať. Pretože im nerozumejú. Zistia, že v škôlke to nie je ako doma, kde maminke stačí iba pohľad na svoje dieťa a hneď vie, čo potrebuje. Samo príde na to, že keď sa chce do kolektívu začleniť, prehovoriť jednoducho musí. A vy sa ani nenazdáte a bude vás z vašej ratolesti bolieť hlava, keď vám bude každý deň húževnato tlmočiť svoje zážitky. Preto sa milé mamy nestresujte. To, že dieťa vašej kamarátky rozpráva vety a to vaše vylúdi len citoslovcia, je v poriadku. Každé dieťa je iné a každé ma svoj čas. Podstatné je, že vám rozumie. Že keď ho požiadate „Prinesieš mi prosím knižku?“ tak vám ju prinesie…

To, že každé dieťa je individualita a má svoj čas, je jedna vec. Tá druhá je fakt, že mu s tým môžte pomôcť. Spíšem vám, ako.

1. Dbajte na svoj spôsob komunikácie s dieťaťom

Pri rozhovore so svojím drobcom sa znížte na jeho úroveň. Normálne, fyzicky :-). Kľaknite si, alebo si sadnite na zem, aby vaše oči boli v úrovni očí vášho dieťaťa. Okrem toho, že dieťa vidí, akým spôsobom artikulujete, nadobúda tiež pocit, že ste mu rovnocenným partnerom. Rozprávajte sa s ním primerane jeho komunikačným zručnostiam. To znamená, že ak vaše dieťa ešte takmer vôbec nerozpráva, prihovárajte sa mu jedným – dvoma slovami. Ak už jedno dve slová povie, prihovárajte sa mu jednoduchými vetami, atď. Svoju reč tvorte tak, aby ste boli vždy o jeden krôčik pred svojím dieťaťom. Vtedy si od vás najviac vezme. Klaďte otvorené otázky. To sú tie, na ktoré sa neodpovedá iba robotickým áno/nie. Pri otvorenej otázke je dieťa nútené zamyslieť sa nad odpoveďou, ktorú zvolí. Napríklad otázku „Prosíš si chlebík?“ preformulujte na „Čo by si rád jedol? (pokojne sa spýtajte aj „čo by si rád papal„, v škôlke mu pani učiteľka vysvetlí, že bábätká papajú a veľkáči jedia :-)), alebo otázku „Vyspal si sa dobre? zmeňte na „Ako si sa vyspal“ (no aj tu si moje deti od bábätkovských ukazovacích čias zafixovali teraz už hovorenú odpoveď „Le tank“ čo znamená „len tak“). Myslite dopredu a snažte sa v rozhovore vynechať ťuťu ňuňu maznavé slová. Ak si ich dieťa neosvojí, nebudete mu musieť neskôr naprávať výslovnosť. Máte tak o robotu menej.

2. Komentujte

Komentujte všetko, čo okolo seba vidíte. Na prechádzke, na dvore, doma. Aha, vlak! Toto je strom. Pozri, mesiac….Ukazujte prstom a pomenuvávajte reálie okolo seba. Keď vaše dieťa už zopár slov povie, priraďujte k veciam aj farby. Aha, červený vlak! Pozri, zelený strom. Robte tak stále. Áno, aj ja som sa cítila divne, keď som deťom denno denne ukazovala modrý autobus. Potom som sa skúsila spýtať „Aha, autobus! akej je farby?“ Keď Paulínka odpovedala, že je modrý, ja som hrdosťou dorástla minimálne do výšky modelky Victorias Secret. Nemusíte priraďovať iba farby. Pokone priraďujte napríklad aj vlastnosti -studený sneh, tvrdé drevo, sypký piesok…

3. Čítajte

Knihy. Najefektívnejší spôsob rozvoja slovnej zásoby. Nie, ani tablet s edukačným programom ich nenahradí. Ani Smajlíkovia z STV 2. Fakt nie. Knihy vzbudzujú v deťoch prirodzený záujem a zvedavosť dozvedieť sa niečo nové. Kniha je k dispozícii vždy, dieťa si ju môže kedykoľvek samo vziať a čítať si obrázky. Podporuje rozvoj detskej fantázie, ktorá kráča ruka v ruke s detskou rečou. Na začiatku sú fajn obrázkové knižky. Moje deti fičali od začiatku na Minipédiách od vydavateľstva Svojtka&Co. Máme ich fakt veľa. Niektoré už pripomínajú skôr šalát, niektoré som im kúpila druhýkrát, pretože boli natoľko zničené, ale natoľko pekné, že som chcela, aby sme ich mali v čitateľnej forme. Minipédie obsahujú interaktívne časti – pohyblivé obrázky, ktoré deti okamžite zaujmú. Možno sa pýtate, ako je možné, že som dovolila deťom zničiť knihy, keď píšem o šaláte. Nuž, stane sa. Objavili existenciu nálepiek. Keďže boli ešte malé, nevedeli rozoznať, čo nálepka je a čo už nie. A Svojtka má také krásne obrázky – niektoré interaktívne, že to baby jednoducho nabádalo k tomu, aby skúsili, či sa obrázok náhodou nedá odlepiť. Žiaľ, odlepiť sa podarilo. Nalepiť už nie. Kažopádne, učel svätí prostriedky. Nechala som ich, nech si knihy vyťahujú vždy, keď sa im zažiada, často si ich samé čítali, hatlaninou sebevlastnou. Ale v prvom rade si knižky čítame spolu. Každý deň, niekoľkokrát.

Minipédie v akcii

4. Doprajte deťom čas

Deti potrebujú čas. Ten váš. Potrebujú ho na všetko. Ak sa so svojím dieťaťom rozprávate, dajte mu dostatok času odpovedať vám. Ak dlhšie rozmýšľa, nevkladajte mu do úst svoje odpovede. Nabádajte ho k odpovedi opisom, popisom vlastností, ale neodpovedajte zaňho. Považujte ho za rovnocenného komunikačného partnera.

Dodržaním vyššie spomenutých štyroch bodov vytvoríte svojim deťom podnetné prostredie, v ktorom budú mať vhodné podmienky pre rozvoj reči. Nezabúdajme však, že každé dieťa je individualita. Rozhovorí sa vtedy, keď sa ono samo na to bude cítiť, keď samo bude chcieť. Nie vtedy, keď si to my rodičia budeme želať.

TIP: Prehľadnú stránku s množstvom zaujímavých kníh majú www.babyknihy.sk. Nájdete u nich aj spomínané Minipédie od Svojtka&Co. Knihy aj hračky majú prehľadne rozdelené do množstva kategórií, napríklad aj podľa veku, takže sa viete veľmi rýchlo zorientovať a vybrať produkt vhodný pre vek vášho dieťaťa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *